Rupert Murdoch bol asi jeden z posledných, kto v apríli 2005 pochopil, že ľudia už nechcú správy prezentované ako Evanjelium. Nástup interaktívnej žurnalistiky je nezadržateľný trend, ktorý našiel širšie uplatnenie aj na blogoch. To, kam sa však uberajú diskusné fóra pod jednotlivými článkami, však nemá s pôvodným zámerom demokratizácie informovania nič spoločné. pokračovanie článku
Na rozdiel od môjho oponenta som nedeľu strávil evidentne užitočnejšie, v prírode s deťmi, takže reagujem až teraz. Ako bloger Šípoš, tak aj predseda vlády Fico svorne manipulujú s výsledkami vedeckého výskumu, pravda, každý s iným cieľom. Priznám sa, že ten Ficov cieľ mi je jasnejší. Zručné vytrhávanie viet z kontextu, účelové vyberanie si hrozienok, neodpovedanie na nepríjemné časti kritiky a zneužívanie odborných postupov na zavádzanie verejnosti, nehovoriac o silno osobnej motivácii Gabriela Šípoša - to všetko sú charakteristické znaky praktík tohto glosátora, ktorý nevyužil príležitosť na to, aby skvalitnil svoju prácu a namiesto toho dlhodobo zneužíva mediálnu kritiku na nesystémové odpaľovanie ideologických a osobných oponentov. Takže k veci a pekne po poriadku: pokračovanie článku
Keď som sa rozhodol zverejniť poznatky o korupcii v médiách, vedel som, že otváram Pandorinu skrinku a treba byť pripravený na všetko. Nemám na mysli výhražné e-maily, ktoré som dostal v priebehu včerajšieho dňa, lebo podobné psychopatické prejavy sa stali bežnou súčasťou môjho života, odkedy sa občiansky angažujem vo veciach verejných. Mám na mysli oveľa mocnejšie sily, ktoré majú záujem na tom, aby sa korupčnou kultúrou našich médií nikto nezaoberal. Tento jav má totiž oveľa závažnejšie rozmery, než by sa mohlo zdať zo zdanlivého pokoja, ktorý panuje v médiách. pokračovanie článku
Tento článok zámerne zverejňujem s oneskorením, keď už je aký-taký predpoklad, že „emočný šok“ (aký pekný eufemizmus) - spôsobený návštevou bodrej dôchodkyne, ktorá sa zhodou okolností (ak vylúčime možnosť, že Boh má volebné právo) stala hlavou Veľkej Británie - už predsa len upadol. Nie že by som nebol rád. Je to naozaj zvláštny pocit, ktorý by som prirovnal len k prvej návšteve Jána Pavla II. na Slovensku, ak na pôdu vašej vlasti vstúpi niekto, kto je viac ikonou ako reálnou bytosťou. Ošiaľ, ktorý spôsobila Alžbeta II., ma však prinútil položiť si otázku, či som naozaj jediný, komu sa toto divadlo zdalo tak trochu úsmevné. pokračovanie článku
Včerajšia relácia STV nazvaná mimochodom príšerne neoriginálne (Večer na tému) mala pre mňa dosť šokujúce rozuzlenie. Spočiatku to síce vyzeralo (aj zásluhou nešťastného prístupu moderátora) na verejný súd nad islamom, no toto smerovanie múdro zastavil Tomáš Zálešák. Ak však niekto čakal nejaký tolerantný záver, prekvapenie sa nekonalo – kresťanskí fundamentalisti sa totiž vzácne zhodli s moslimami, že najväčšou hrozbou súčasného sveta nie sú vlastne ani teroristi, ale – ateisti. A aby toho nebolo málo, úplne to zaklincoval mladý doktorand Katedry žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku Imrich Gazda, ktorý sa vyznal, že by mal radšej za suseda moslima ako ateistu... pokračovanie článku
Nepovažujem sa za vysloveného ateistu. Zvlášť nie v tom význame, v akom to chápu tí naši, organizovaní – občas mám pocit, že ich oduševnené až nezmieriteľné presvedčenie o vlastnej koncepcii sveta je skôr iracionálnou vierou ako racionálnou skepsou, ktorú očakávam od sekulárneho humanistu. Navyše u nás je organizované ateistické hnutie ešte stále spájané s ľuďmi, ktorí počas komunistického režimu veriacich prenasledovali, čo je neprekonateľná bariéra medzi nimi a mladými ľuďmi, ktorí by uvítali združenie obhajujúce práva neveriacich, ale s komunistami nechcú mať nič spoločné. Na Slovensku má teda ateizmus veľmi rozporuplnú príchuť. No ak vezmeme do úvahy, že neveriaci predstavujú po katolíkoch jednu z najväčších skupín a ich názory, želania, hodnoty a životné postoje sú masívne ignorované, čosi nie je v poriadku. A na to, aby ste si to uvedomili, nepotrebujete byť uvedomelým ateistom – rovnako ako obhajca práv Tibeťanov nemusí mať mongoloidných predkov. pokračovanie článku
Nechutná fraška, ktorá sa odohrala minulý týždeň v parlamente, spustila lavínu rozhorčených vyhlásení, na ktoré sme vôbec najväčší experti. Ako sa celá kauza vyvinie politicky, ma až tak veľmi nezaujíma, lebo aj keby bol minister Harabin donútený podať demisiu, podstata problému sa tým stále nerieši. A tou je vzrastajúca militarizácia a vulgarizácia jazyka v našom verejnom živote. Ak hádate, že mám na mysli len členov vládnej koalície, triafate vedľa. Ak k nim pridáte poslancov opozície, bude to stále málo. Nehovorím len o politikoch. Hovorím o novinároch, analytikoch, diskutujúcich na internete. Hovorím o nás všetkých. pokračovanie článku
Odkedy sa sám starám o svojho syna, akosi podvedome si všímam podobné prípady mužov, ktorých rozhodne nie je veľa. Z tých známejších asi osud herca a zabávača Petra Sklára, hoci ma vždy viac zaujmú príbehy anonymných ľudí, ktorí sa dožadujú nielen svojich rodičovských práv, ale aj práv detí na oboch rodičov. Bohužiaľ, nie vždy sa to končí happyendom. Keďže som bol nútený venovať sa tejto otázke naozaj podrobne, oboznámenie sa s praxou v ostatných členských krajinách EÚ mi dovoľuje tvrdiť, že Slovensko je po tejto stránke najkonzervatívnejšou krajinou v Európe. Krajinou, kde ani odborný posudok detského psychológa nepresvedčí sudcu, že otec sa v nejednom prípade dokáže postarať o dieťa lepšie, kde sociálna kurátorka v rozpore so svojím poslaním robí skôr advokátku žene ako ochrankyňu maloletých a kde si justícia uľahčuje prácu bezmyšlienkovitým prijímaním tradičnej tézy, že „dieťa patrí matke“. pokračovanie článku
Naozaj som bol zvedavý, ako sa slovenské médiá vyrovnajú so zjavným zrútením ich naivnej predstavy o svete, v ktorom vraj vojna o Kosovo odštartovala novú éru (povedané slovami vskutku zápalistého rečníka Tonyho Blaira) „humanitárneho intervencionizmu“; éru, v ktorej sa vraj už nikto nebude nečinne prizerať, ako nejaký miestny vodca terorizuje vlastné obyvateľstvo. Eldorádo lží, primitívna rusofóbia a až nehanebne otvorené ignorovanie faktov v prípade informovania o konflikte v Gruzínsku ma však presvedčili, že niektorí naši analytici buď zápasia s tým, aby ich IQ prekročilo hodnotu izbovej teploty alebo ich propagandistická vynachádzavosť prekonala akékoľvek hranice mojej predstavivosti. pokračovanie článku
Nikdy ma neprestane fascinovať tá sladkastá gýčovitosť myslenia, ktorej nielen masy, ale aj tzv. elity znova a znova podliehajú pri hodnotení veľkých mediálnych udalostí. Tie davy ľudí, neschopné nájsť vlastné slová a dobrovoľne podliehajúce sile spoločne precíteného zážitku, čo je prastarý trik všetkých demagogických hlásateľov abstraktnej pravdy (a lásky), ktorý má svoj pôvod hádam až u rečníkov na pohrebe. Ak nám však naozaj záleží na náprave vecí verejných, potom by ostrosť myšlienok mala byť vždy väčšia ako sila zvolených slov. pokračovanie článku
Posledná rozlúčka s jedinečným blogerom, vynikajúcim hispanistom, humanistom a naším nezabudnuteľným kamarátom Jankom K. Myšľanovom (1973 - 2008) bude vo štvrtok, 3. júla 2008, o 13. hodine na cintoríne v Humennom.
Jeho životným krédom, ktoré si zapísal aj do záhlavia svojho blogu, bolo heslo „Zlé správy môžu počkať“. Držal sa ho s mrazivou dôslednosťou. O jeho dlhom a ťažkom boji s rakovinou vedelo len zopár zainteresovaných a on si dôrazne neželal, aby sa o tom hovorilo. A to ani vtedy, keď sa na adresu jeho zmeneného výzoru sypali kruté primitívne poznámky anonymnej úderky sme.sk. Len ťažko som potláčal svoj hnev a opakovane ho prosil, aby som sa mohol aspoň pokúsiť to zastaviť... a on to opakovane odmietal. Obával sa, poznajúc úroveň tunajších diskusií, že posmešky by boli ešte horšie. Včera v noci, tri týždne pred svojimi 35. narodeninami, náš skvelý kamarát, vynikajúci bloger, zrelý muž a výnimočný človek, Janko K. Myšľanov, zomrel. pokračovanie článku
Hoci blogy o médiách už píšem na inej webstránke, vidí sa mi korektné, aby som na špecifický problém týkajúci sa denníka SME, upozornil práve tu. Tieto noviny totiž najhlasnejšie kričali proti novému tlačovému zákonu a inštitútu práva na odpoveď argumentujúc, že doterajšia úprava práva na opravu postačuje. Novinárom možno, ale bežný človek musí strpieť fakt, že denník SME nedodržiava ani stále platné ustanovenia starého tlačového zákona. pokračovanie článku
Ťažko skúšaný tibetský ľud v týchto dňoch vzbudzuje solidaritu všetkých, ktorí cítia, že byť vlastencom v dnešnom globalizovanom svete znamená byť občanom nie vo vzťahu k vlasti, ale vo vzťahu k spravodlivosti. Rastúce počty mŕtvych nás nemôžu nechať ľahostajnými. Aj preto je dôležité, aby sme voči násiliu otvorene protestovali. Musíme sa však naučiť rozlišovať tých, ktorí chápu univerzalizmus ľudských práv a tých, ktorí neodsudzujú zločin ako princíp, ale len jeho ideologickú, napríklad komunistickú podobu. pokračovanie článku
Hovorí sa, že o mŕtvych len dobre. Táto zábrana však padá, ak verejnoprávna Slovenská televízia odvysiela v hlavnom spravodajstve krátku spomienku na symbol normalizácie v masmédiách bez akejkoľvek zmienky o jeho negatívnej činnosti a hrubo tým urazí všetkých, ktorí doplatili na jeho politické čistky. Ľudí, pre ktorých sloboda znamená viac ako módny newspeak, museli včerajšie Správy STV posunúť o dvadsať rokov dozadu. pokračovanie článku
Už niekoľko rokov sa zamýšľam nad otázkou, aký význam má postavenie prezidenta v našom ústavnom systéme. Nie, aké má právomoci – aký je ZMYSEL tejto funkcie pre Slovenskú republiku. Ak sa totiž na jeho výkone nič zásadné nezmení, som presvedčený, že by sme si vystačili aj s riešením, v rámci ktorého by funkciu hlavy štátu vykonával predseda parlamentu. Nielen posledný novoročný prejav Ivana Gašparoviča a jeho reakcie na neho, ale celý spôsob vnímania tohto úradu totiž ukazuje, že za 15 rokov existencie samostatného štátu sme si nedokázali vytvoriť ani len základy tradície tejto funkcie. pokračovanie článku
Keď som bol malý, každé prekonávanie hraníc som považoval za úžasné dobrodružstvo. Pri vychádzkach po hrebeni Západných Tatier medzi Volovcom a Hrubým vrchom som roztopašne pobehoval medzi hraničnými kameňmi a napriek tabuliam upozorňujúcim na zákaz prekračovania línie som každú chvíľu hlasno oznamoval: „Som v Poľsku!... Som na Slovensku!... Som v Poľsku!...“ Toto zvláštne vzrušenie ma neopustilo ani v puberte. Keď som ako šestnásťročný liezol nádhernou exponovanou hranou na Žabieho koňa, mal som veľmi čudný pocit z toho, že ľavú ruku a nohu mám v jednej a pravú v druhej krajine. pokračovanie článku
Mohlo by mi to byť jedno. Katolícka cirkev môže za svätého považovať, koho chce a je to len a len jej vlastné svedectvo o sebe samej. Ale nie je mi jedno, či pri zdôvodňovaní tohto kroku hovorí pravdu alebo nie. Spôsob, akým biskup Tondra obhajoval svojho predchodcu Vojtaššáka a ako mu pri tom sekundoval historik Róbert Letz je ďalšou kapitolou stupňujúceho sa neoľudáckeho úsilia o falšovanie našich dejín. pokračovanie článku
Nie som si istý, kto tento termín vymyslel, celkom určite ním však zahraniční novinári označovali už politickú klímu, ktorá panovala na Slovensku v polovici deväťdesiatych rokov. Od roku 2002 sa tento pojem používa aj na pomery v Maďarsku. Počas populisticko-konzervatívnej vlády dvojičiek sa udomácnil i v Poľsku a český prezident Václav Klaus vo svojom poslednom novoročnom príhovore tiež prirovnal situáciu v krajine k studenej občianskej vojne. Čo sa to v strednej Európe deje a je tento jav typický pre postkomunistické štáty vôbec? pokračovanie článku
Zákon o zásluhách Andreja Hlinku dnes prešiel v parlamente iba zásluhou poslaneckého klubu strany Smer. Na rozdiel od poslancov za SDKÚ sa medzi nimi nenašiel nikto, kto by hlasoval proti a len 7 statočných sa hlasovania zdržalo. Je to neuveriteľná hanba pre sociálnu demokraciu. Poslanci Smeru ukázali, že pod ich červenými kabátmi sa skrýva hnedá košeľa. pokračovanie článku
Nepamätám si na situáciu, kedy by medzi slovenskými historikmi došlo k takej výraznej a verejne prezentovanej roztržke. Zrejme k nej však raz muselo prísť. V posledných dňoch sa totiž v ich radoch jasnejšie ako kedykoľvek predtým vyhranili dva úplne odlišné mentálne, hodnotové a zrejme aj civilizačné svety. Kauza Hlinka je len modelová situácia. Pripomeňme si teda celú chronológiu sporu a najmä – o čo v ňom ide. A ak vydržíte do konca, čaká vás aj bonbónik – nespochybniteľne autentický výrok Andreja Hlinku hlásiaci sa k Adolfovi Hitlerovi. pokračovanie článku
Už v blogu Kult osobnosti Andreja Hlinku som upozorňoval, že záväzok premiéra Fica nedopustiť spochybňovanie antifašistických tradícií má niekoľkonásobné trhliny. Tú štvrtú som našiel priamo v radoch jeho vlastného poslaneckého klubu. Poslanec Smeru (vraj) sociálnej demokracie Ján Podmanický participoval na zostavovaní antológie básní oslavujúcich prezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa. pokračovanie článku
Celospoločenská diskusia, ktorú rozpútala výzva odbornej verejnosti proti prijatiu zákona o zásluhách Andreja Hlinku, v prvom rade odkliala falošnú jednotu parlamentu a odhalila, ako málo rozumieme vlastným národným dejinám. Bežný človek musí mať z tých protichodných informácií v hlave poriadny chaos a pýta sa, ako je vôbec možné, že Národná rada mení postoj, ktorý v prvom čítaní prakticky nikto nespochybňoval. Komu veriť? pokračovanie článku
Mám pocit, že Slovensko zošalelo. Podpredsedníčka NR SR Anna Belousovová vyzýva poslancov, aby „v tejto posvätnej chvíli nevyrušovali“. Jej naliehaniu a Slotovým vyhrážkam podľahne celý parlament. Mlčí Smer i SDKÚ. Oficiálny šéf kultu(ry) Marek Maďarič zahriakuje kritikov, že Andrej Hlinka nepotrebuje diskusiu, ale úctu. Slovenská televízia toto odporúčanie poslušne rešpektuje a do diskusie o Zákone o zásluhách Andreja Hlinku pozve hostí, ktorí sa prekárajú iba v tom, kto viac si ľudáckeho vodcu váži. A dokonca aj viacerí seriózni historici, ktorí majú k Hlinkovej činnosti najmä po roku 1918 vážne výhrady, akoby v atmosfére masovej hystérie stratili odvahu nazývať veci pravými menami a len opatrne pripúšťajú, že s týmto mužom „niektoré veci neboli celkom v poriadku“. Poďme sa teda rýchlo pozrieť, aké - kým nám v tom nezabráni nejaký zákon... pokračovanie článku
Každý, kto má slušné vychovanie, vie, aké dôležité je v živote odpúšťať. Platí to tak v medziľudských vzťahoch, ako aj v politike. Ak svojmu partnerovi či partnerke nechcete odpustiť, potom vám musí byť jasné, že nepracujete na zachraňovaní, udržiavaní či zlepšovaní vzťahu, ale na jeho zhoršovaní, pochovávaní a vzájomnom odcudzovaní. Politici sa obyčajne snažia uplatňovať opačné pravidlá. Žijú vo svete, kde ľútosť je prejavom slabosti a empatia znakom zrady. Ale toto nie sú pravidlá civilizovaného spolužitia. Toto sú pravidlá mafie. pokračovanie článku
Obmedzenými ideológiami rozkvitnuté májové Slovensko sa dnes prebúdza do slávnostného šatu. Nastal čas radosti. Reprezentatívna vzorka slovenských ekonómov v počte dvoch neoliberálov nám vyhlásila Deň daňovej slobody. Médiá to oznámili vykorisťovaným pracujúcim s 24-hodinovým predstihom, aby sa náhodou nezabudli tešiť. V krajine, kde sa šialené koncepcie vyhlasujú za pravicové, pravicové za liberálne, liberálne za ľavicové a ľavicové za šialené, je predsa možné úplne všetko. A tak nečudo, že práve jeden nedocenený undergroundový neokonzervatívec a zanietený bojovník za trest smrti, za rehabilitáciu Augusta Pinocheta a proti liberalizmu, feminizmu, environmentalizmu, pacifizmu, europeizmu, no skrátka „proti všem“ (ktorého meno radšej nevyslovujme nadarmo), že práve tento mimoriadne tolerantný a empatický človek navrhuje zrušiť Prvý máj a nahradiť ho Dňom daňovej slobody „se vším všudy“ – teda aj s pracovným voľnom... pokračovanie článku
Myslel som si, že si to niekto všimne. Marek Maďarič v nedeľnej relácii TV Markíza Na telo suverénne hovoril o niečom, o čom zjavne nemal potuchy. Ak by sa pomýlil raz, povedal by som si, že mýliť sa je ľudské. Ale ak v priebehu jednej jedinej relácie preukáže mnohonásobnú neznalosť právnej normy, ktorú by chcel zmeniť, potom niečo nie je v poriadku. Minister kultúry ma svojím televíznym vystúpením definitívne presvedčil o tom, že vláda plnou mediálnou silou vletela do niečoho, čo vôbec nemá pripravené a premyslené. pokračovanie článku
Predseda vlády vstúpil do vzťahu politici – médiá tým najnešťastnejším spôsobom, a to bez ohľadu na rady, ktoré dostával od svojich najbližších spolupracovníkov. Na druhej strane reakcia novinárov bola rovnako hysterická a neprimeraná. V oboch prípadoch sa ukázalo, že znalosti oboch strán z oblasti mediálneho práva sú žalostne nízke. pokračovanie článku
Môj prapradedo zasadil gaštan. Z krehkého semenáčika vyrástol ako v rozprávke z orieška pre Popolušku mohutný košatý strom, pod ktorým sa diali zvláštne veci. Pod týmto gaštanom sa vraj konala jedna z kľúčových porád, ktoré viedli k založeniu Sociálnodemokratickej strany Uhorska. Pradedo tu požiadal prababku o ruku. Cez vojnu pod ním usporadúval stretnutia kamarátov z odboja. Starý otec sa na ňom ukrýval pred maďarskými žandármi, ktorí sa ho ako dolnozemského Slováka pokúšali naverbovať do horthyovskej armády. Moja mama spomína, že pod týmto gaštanom dostala prvý bozk. No a ja si pamätám hlavne na skvelú hojdačku a bunker, ktorý som si cez prázdniny na ňom urobil s chalanmi z ulice. Pradedo mi vždy tvrdil, že tento strom ho udržiava pri živote. Keď vo vysokom, takmer matuzalemskom veku zomrel, dom predali a noví majitelia strom zoťali. Možno je to čudné, ale ja som vtedy trpel väčšmi ako pri smrti blízkeho človeka. Vzali totiž život stromu, ktorý bol prepojený so životmi ľudí. A tieto vzťahy patria k najzákladnejším. pokračovanie článku
Tú strašnú správu mi zavolal Mišo Havran zo Štrasburgu v čase, kedy som ani ja nebol doma. V tej chvíli už informovali o smrti ikony československého undergroundu titulné stránky všetkých českých denníkov, kým na Slovensku o tom ešte nevyšla ani agentúrna správa, hoci Egon Bondy zomrel v ružinovskej nemocnici. Aj tento paradox vypovedá o našom veľkom dlhu voči človeku, ktorý svojím myslením ovplyvnil niekoľko generácií stredoeurópskych intelektuálov. Dlho som nevedel, čo a či mám o človeku, ktorého považujem za jedného zo svojich duchovných učiteľov, napísať. Ak viete o niekom pomerne veľa, ak vám zrazu zostane prázdno v duši a veta „nikto nie je nenahraditeľný“ znie vašim ušiam ako nevhodne trápne klišé, vtedy sa ťažko hľadajú slová. Napokon som sa napriek iným ponukám rozhodol napísať o tomto skvelom chlapíkovi práve sem, na miesto, kde býva najviac osočovaný, na miesto, kde býva napádaný anonymnými primitívmi najhrubšieho zrna, ktorí od neho v živote nič nečítali. Takto som vnímal nekorunovaného kráľa českého undergroundu posledných jedenásť rokov jeho života. pokračovanie článku
Ľubomír Jahnátek sa zľakol vlastnej úprimnosti. Nemyslím si, že korupciu obhajoval. O korupcii však hovoril. A neodsúdil ju. To je najzávažnejší dôsledok jeho výpovede pre neho samotného. Odstúpenie je v takejto situácii vecou cti každého chlapa. V tejto chvíli však nechcem ministrovi hospodárstva vstupovať do svedomia. Zarazila ma skôr iná vec: v spoločnosti, ktorá nechce hovoriť o existencii korupcie v najvyšších poschodiach politiky a ekonomiky a ktorá chce namiesto toho odsúdiť toho, kto o nej otvorene hovorí, je niečo choré. pokračovanie článku
Pri nedávnom vyvádzaní neonacistov v uliciach Bratislavy mi nadvihlo obočie konštatovanie hovorcu Prezídia Policajného zboru, že oslavovanie vojnového Slovenského štátu a jeho režimu nespadá pod trestný čin propagácie fašizmu, lebo názor na toto obdobie nemajú jednotní ani historici... Neviem, ktorých historikov mal na mysli, ale ak vylúčime Vnuka, Ďuricu a podobných neoľudáckych ideológov, ubezpečujem ho, že historici majú v tomto ohľade už dávno jasno. To len neustálym popieraním faktov a kalkulovaním so zlou historickou pamäťou más sa tu vytvára priestor pre neustále spochybňovanie dávno odhalenej skutočnosti. Dnes však nechcem nikoho presviedčať. Dnes nechám iba prehovoriť autentickú dobovú tlač. Tá by vari mohla oživiť aj spomienky jednému cirkevnému hodnostárovi, ktorý si vraj „veľmi, veľmi“ váži Jozefa Tisa... pokračovanie článku
Jediný režim, voči ktorému nemám výhrady, je pitný.
pisarinorbit.com
| << < November 2009 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | ||||||
