reklama

Politika ako aréna nízkych pudov

Ak má byť to, čo sa deje na našej parlamentnej scéne, tá sľubovaná nová politická kultúra, potom je už najvyšší čas, aby sme insitné figúrky s bombastickým pomenovaním politici začali ignorovať. Od tejto garnitúry sa už totiž nedá očakávať nič, ale naozaj nič zaujímavé.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Najprv si musíme ujasniť, čo naozaj očakávame od politiky. Ak je to akýsi druh spásy, nič nie je vzdialenejšie nášmu uvažovaniu. Politika však doteraz touto ambíciou jednoznačne disponovala. Viera v možnosti politiky zmeniť svet je bezprostredne spätá s osvieteneckým projektom. Táto ilúzia v skutočnosti vždy slúžila iba na to, aby sa spoločnosť akousi mystickou okľukou klaňala sama sebe a svojej dokonalosti. Politici sa stali obeťou vlastného exhibicionizmu. Ich samoľúba predstava o vlastnej dôležitosti našla uplatnenie v akejsi virtuálnej hre na čosi, čo neexistuje. Na politickej scéne, z ktorej sa stala aréna najnižších pudov, plnia títo atraktívni vyjednávači s verejnosťou vopred určenú úlohu vyslancov obchodných záujmov. Politiku štátu v skutočnosti neurčujú demokraticky zvolení predstavitelia, ale zoskupenia investorov, ktorí sa združujú kvôli nejakému spoločnému záujmu. Napriek oficiálnym sľubom nadobudol ekonomizmus jednoznačnú prevahu nad demokratizmom. Ak sa aj nájdu politici, ktorí si uvedomia cenu, za ktorú im umožnili hrať toto trápne divadelné prdstavenie, ich ambície sú ohraničené horizontom budúcich volieb. Okrem toho, každý politik musí po volebnom úspechu zaplatiť nevyhnutnú daň tým skupinám, ktoré mu pomohli k moci a na ktorých bude závisieť jeho zotrvanie vo funkcii. Dlhodobé záujmy sa nezohľadňujú, zodpovednosť sa odkladá a schopnosť spoločnosti reagovať na problémy sa ustavične znižuje. Ľudské práva ustupujú korporatívnym záujmom, pričom sa zvyšujú náklady na volebné kampane, bujnie korupcia a finančné škandály, narastá čierna ekonomika.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Úloha politických aktérov je skutočne ponižujúca: prikrášliť prázdnotu dneška, dodať jej dôstojnosť a za každú cenu udržať dojem historickosti okamihu. Politika sa stala realizáciou samej seba, nezmyselnou pretvárkou na pokrok, absurdnou drámou o ničom s dosahom na všetkých. Sme svedkami falošného pátosu bez obsahu, namyslenej hry na osobnosti a hrdinov, zvrátenej túžby ovládať iných a vydávať to za verejnoprospešný cieľ. V takejto atmosfére sú úsilia o nájdenie pravdy čoraz sterilnejšie a demokratické diskurzy čoraz plytkejšie, sústreďujúce sa skôr na rétoriku než podstatu. Je až neskutočné, ako mlčky tolerujeme túto bľabotajúcu povrchnosť modernej mašinérie na výrobu publicity.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Túžba politických vodcov udržať si svoje mocenské postavenie je väčšou motiváciou ako potreby ľudí. Politici často uveria sami sebe, keď presviedčajú verejnosť, že ich cieľom je prosperujúca a bezpečná krajina. V skutočnosti je ich cieľom krajina, ktorá by sa podriadila ich autorite. A zatiaľ, čo lídri jednotlivých strán súperia a navzájom sa znevažujú, životné záujmy obyvateľov sú len zanedbateľným odrazom boja riadeného osobnou vôľou jeho aktérov. Politickí vodcovia pritom požadujú od svojich občanov obete, ktoré by nikdy nepodstúpili vo svojom osobnom živote. namyslene sa domnievajú, že v ich rukách leží pravda a jasné videnie. To je však sebaklam. Politici nemôžu vlastniť celý obraz spoločenskej reality, lebo sú iba nepatrnou súčasťou tohto obrazu. Nie sú schopní ponúknuť múdrosť, ale len ideológiu. Nedokážu sa angažovať v hlbokej politickej, sociálnej či ekonomickej analýze vzťahu dlhodobých príčin a následkov, lebo sú posadnutí ziskom a koristníckym využívaním ľudských i prírodných zdrojov. Necítia žiadnu zodpovednosť pred budúcimi generáciami, ale len pred tými, od ktorých závisí ich momentálne postavenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tejto situácii politika prestáva byť hlavným činiteľom, ktorý má schopnosť zmeniť ľudskú spoločnosť. V skutočnosti ním ani nikdy nebola, pretože v centre jej záujmu boli inštitúcie, nie človek. Toto je reálny obraz súčasnej politiky.

Eduard Chmelár

Eduard Chmelár

Bloger 
  • Počet článkov:  78
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Jediný režim, voči ktorému nemám výhrady, je pitný.Profil kandidáta na prezidenta Zoznam autorových rubrík:  Zbližovanie ľudstvaKultúra mieru a nenásiliaUdržateľná spoločnosťKritika politikyMédiáRúcanie mýtovPro SlovakiaSúkromnéZábavaNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu