reklama

Iná Amerika

Pred pár rokmi (ak sa dobre pamätám, bolo to presne v deň prvého výročia pádu newyorských Dvojičiek) som sa v jednej televízii stretol so starým slovenským emigrantom, publicistom z USA. Diskutovali sme aj v zákulisí a on sa mi so znechutením posťažoval, koľko je na Slovensku antiamerikanizmu. Spýtal som sa ho, z čoho tak usudzuje. Povedal mi, že príliš veľa ľudí tu kritizuje prezidenta Busha. „To robí aj Martin Sheen,“ odvetil som. „Veď aj ten je antiamerický,“ znela odpoveď. „Aj Henry Kissinger,“ skúsil som iný príklad. „Aj ten,“ trval na svojom starý pán. „A čo Jimmy Carter?“ nedal som sa. „Takisto,“ odrovnal ma. Vtedy som definitívne pochopil, že pojem antiamerikanizmus nepredstavuje často nič viac ako primitívnu ideologickú zbraň v rukách úzkej skupiny ľudí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (52)

Počas mečiarizmu ma provládne médiá často zaraďovali medzi „antislovenské sily“. Chceli tým povedať, že kritikou premiéra Mečiara ubližujem Slovensku a že ho nemám rád. Teda nie premiéra, ale Slovensko. Dnes ma iné provládne skupiny zaraďujú medzi „antiamerické sily“. Chcú tým povedať, že kritikou Busha a Rumsfelda ubližujem Spojeným štátom a že ich nemám rád. Teda nie prezidenta a ministra obrany, ale Spojené štáty. Už z tohto kontextu vyplýva, že predpona anti- má pejoratívny význam a vznikla ako hanlivé označenie. Po takomto vysvetlení by nás nemusela viac zaujímať, keby nás rovnako nezaujímala odpoveď na otázku, aké sily sa dnes vlastne označujú za proamerické.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na televíznych obrazovkách ich vidíte pomerne často. S rešpektom sa vyjadrujú o „vedúcej úlohe USA“, zhodujú sa na „potrebe väčšej prítomnosti Ameriky v Európe“, s chápajúcou pokorou prijímajú každý návrh pochádzajúci z Bieleho domu. Z týchto symptómov správania môžete ľahko vytušiť, čím je pre nich Amerika. Nie je to priateľská krajina s obdivuhodnou civilizáciou a rozmanitou kultúrou. Je to centrum moci. Zbožná úcta, ktorú preukazujú títo ľudia Spojeným štátom, nie je určená americkému ľudu. Je to klaňanie sa mocným tohto sveta, aké sme tu zažili v minulosti často. Obvinenie z antiamerikanizmu z úst týchto ľudí neznie ako odsúdenie xenofóbnych prejavov, ale ako ideologický obušok neokonzervatívcov. Tieto typy sú schopné písať o Spojených štátoch rovnako ako Július Fučík o Sovietskom zväze. Práve takíto ľudia so svojou zjednodušenou optikou nesú leví podiel zodpovednosti za to, že George Bush a USA v mysliach mnohých ľudí na Slovensku splývajú. Ale je toto skutočná Amerika? Je aj nie je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O Spojených štátoch panuje v našich končinách množstvo mýtov. Jedna časť populácie trpí utkvelou predstavou, že Američania sú tuční a hlúpi, čo je, samozrejme, paušalizujúci predsudok. Druhá časť nám maľuje romantický obrázok o „dvestoročnej tradícii americkej demokracie“, hoci vnímavejší pozorovateľ si nikdy nie je istý, ktorú tradíciu majú na mysli. Či tradíciu otrokárstva zrušeného až roku 1863, tradíciu vyvražďovania domorodého obyvateľstva alebo tradíciu rasistického zákonodarstva zavrhnutú len pred štyridsiatimi rokmi. Priateľ Martina Luthera Kinga, známy spevák a herec Harry Belafonte tvrdí: „Amerika bola vybudovaná na rasizme, krutosti a ctižiadostivosti. Najskôr vyhubila Indiánov, doviezla dvadsať až tridsať miliónov afrických otrokov a ríšu postavila na rasovom a sociálnom útlaku.“ Alterglobalisti zasa vnímajú Spojené štáty ako symbol neudržateľnej konzumnej spoločnosti s nízkym kultúrnym vkusom. Lenže Amerika nie je iba Pentagon, coca-cola a hamburger. Amerika je aj NASA, Broadway a Metropolitná opera. Je to Walt Whitman, Leonard Bernstein i Stanley Kubrick. Je to Martin Luther King, Thomas Jefferson i Abraham Lincoln. Je to indiánska filozofia, bítnici i džez. Je to Socha slobody, Grand Canyon i Mississippi. Ak toto všetko milujete, iba pomätenec vás môže nazvať antiamerickým. Obviňovať kritikov americkej imperiálnej moci z antiamerikanizmu je rovnako trápne ako obviňovať odporcov fašizmu z antigermanizmu. Samozrejme, takých pomätencov je dnes pri moci v USA veľa. George Bush vedie svoju súkromnú vojnu s vnútorným nepriateľom, hľadá spojencov zla nielen v táboroch teroristov, ale aj medzi demokratmi, feministkami, ochrancami životného prostredia, pacifistami, intelektuálmi. Všade cíti zradu. Je to maccarthizmus 21. storočia. O to nebezpečnejší a zákernejší, že zneužíva náboženstvo. A ako taký má svojich malých verných pomáhačov aj na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nenechajme sa však zaslepiť hnevom. Existuje aj iná Amerika. Prekvapuje ma však, prečo túto jej vľúdnejšiu tvár nevyužíva sama americká diplomacia. Akoby jej prioritou bolo vzbudzovať skôr rešpekt a strach, než úctu a sympatie. Akoby si sama nevážila to, čo na nej obdivuje celý svet. Napokon, je verejným tajomstvom, že Faulknera a Hemingwaya čítajú viac v Európe ako v Amerike. Aj preto ma mrzí, že Spojené štáty sa doteraz prezentovali na Slovensku skôr obhajobou svojej moci a vízovej politiky ako propagáciou svojich kultúrnych hodnôt. A doterajší veľvyslanci USA sa tvárili skôr ako unudení emisári, naštvaní, do akej diery sa to dostali a cynicky vyžadujúci plnenie vôle „Veľkého bieleho otca“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tomto smere je súčasný ambasádor Rodolphe Vallee osviežujúcou zmenou. Tento bývalý pumpár s tvárou dobrosrdečného sicílskeho mafiána nikdy nebol kariérnym diplomatom. Svoj post získal predovšetkým za finančnú podporu súčasného amerického prezidenta vo voľbách, čo je v USA bežná prax (len si predstavme, čo by to spôsobilo, keby u nás takéto trafiky dostávali za svoje služby páni ako Flašík, Kmotrík, Gabura alebo Póor). Pán Vallee rozhodne nie je nijaký intelektuál a keď sa s ním chcete rozprávať o Waltovi Whitmanovi, nemôžete sa ubrániť dojmu, že loví v pamäti, či hral hokej alebo baseball. Jeho bezprostrednosť a živý záujem o krajinu sú však ohromujúce, a to je niečo, čo vás nedokáže naučiť žiadna strategická príručka o komunikácii. S výnimkou prvého som osobne poznal všetkých doterajších amerických veľvyslancov na Slovensku a musím povedať, že toto je jediný, ktorý vo mne zanechal pozitívny dojem. Dýchala z neho človečina. Taká čistá, že neskúsenému zelenáčovi by hádam dokázal „predať“ aj svoju verziu o Bushovej vízii šírenia slobody, ktorú považujem za inovovanú trockistickú koncepciu permanentných vojen a revolúcií. Neviem, či Vallee má tím a kapacity predstaviť na Slovensku ľudskú tvár Ameriky. On sám však takouto tvárou rozhodne je. Na čo ju využije, je už iná vec...

Eduard Chmelár

Eduard Chmelár

Bloger 
  • Počet článkov:  78
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Jediný režim, voči ktorému nemám výhrady, je pitný.Profil kandidáta na prezidenta Zoznam autorových rubrík:  Zbližovanie ľudstvaKultúra mieru a nenásiliaUdržateľná spoločnosťKritika politikyMédiáRúcanie mýtovPro SlovakiaSúkromnéZábavaNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu