reklama

Ako som prestal byť feministom

Myslel som si, že ním som. Vždy ma totiž uchvacovala vízia (a dodnes ju uznávam), že na to, aby sa čosi na tomto svete skutočne zmenilo, treba zlikvidovať patriarchálny systém s jeho štruktúrami, inštitúciami a hodnotami. Moje pochybnosti o feministickom hnutí sa objavili po prvýkrát pred rokmi, keď som žil nejaký čas na britských ostrovoch a zavítal som v Birminghame na prednášku jednej uznávanej profesorky rodových štúdií...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (52)

Na prvý pohľad milá dáma sa zrazu zmenila na vrieskajúcu opicu chrliacu nenávistné sexistické reči na adresu mužskej časti populácie. A keďže som bol v celej miestnosti jediný „samec“ (aby som sa držal jej slovníka), upriamila svoju pozornosť na mňa. Celý čas ma hypnotizovala pohľadom, takže som si po chvíli začal pripadať ako obžalovaný pred sudkyňou. Často citovala z Valérie Solans, ikony moderného feminizmu, ktorej názory vykazovali všetky znaky fašizoidného prejavu. Zacitujem len niekoľko jej myšlienok:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Muž uviazol kdesi v šedej zóne, na polceste medzi ľudskou bytosťou a opicou. Jeho inteligencia je čosi ako otvárač na kozervy.

- Nazývať muža zvieraťom znamená lichotiť mu. Muž je obyčajný stroj. Kráčajúci róbertko.

- Muž je nedokonalou ženou, chodiacim potratom.

- Mužský chromozóm je viac-menej nanič...

Stačí? Solansovú ako dieťa znásilnil vlastný otec, čo vysvetľuje jej odpor voči mužom, ale čo také strašné sa stalo pani profesorke? Svoju vášnivú reč zakončila zdvihnutým prstom, ktorým ostentatívne namierila na mňa a dramatickým hlasom oznámila: „Taký ako tento tu zaberá miesto siedmym schopným ženám!“ Tak som sa teda zdvihol, aby som náhodou nezavadzal a šiel radšej na čerstvý vzduch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bodku za mojimi pochybnosťami urobil jeden okrúhly stôl slovenských prozaičiek v Bratislave, kam ma pozvali debatovať o násilí v literatúre. Tešil som sa na zaujímavú diskusiu, o to rozčarovanejší som bol z jej priebehu, počas ktorej sa na literatúru akosi zabudlo. Za predsedníckym stolom sedela pani, ktorá mi pripomenula záverečnú scénu z poľského filmu Sexmisia, keď sa napokon ukázalo, že tá brutálna žena bola v skutočnosti mužom. Keď som chcel uprostred diskusie plnej trápnych paušalizujúcich invektív znechutene odísť, chytila ma jedna spisovateľka (známejšia skôr ako herečka) za rukáv a zasipela: „Nepáči sa vám to, čo?! Ale my vám už matrace robiť nebudeme!!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa stalo, že z emancipačného hnutia plného vznešených ideí sa stáva sexistická sekta, ktorá chápe muža ako úhlavného nepriateľa? Viem, mužský šovinizmus má na to tradičnú odpoveď: feministky sú škaredé zakomplexované mátohy, ktoré by potrebovali (s prepáčením) poriadne pretiahnuť. Ale to je naozaj iba rodový predsudok, ktorý má často ďaleko od pravdy.

V Anglicku som sa zoznámil s jednou takou feministkou: éterickou Fínkou, krásnou ako Botticelliho Venuša, ktorá bola navyše oslňujúco múdra. A keďže mám zvláštnu slabosť pre pekné intelektuálky, takmer som sa do nej zamiloval. Presedeli sme hodiny a hodiny na lavičke uprostred zrúcanej katedrály v Coventry a vášnivo rozoberali tie najrozmanitejšie otázky z oblasti filozofie, psychológie, astronómie i náboženstva, takže sme si začali pripadať ako Jean-Paul Sartre a Simone de Beauvoir v parížskej Luxemburskej záhrade...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie, feministky rozhodne nemusia byť škaredé a zakomplexované. Je možné, že „ženská debata“ sa stala neplodnou preto, lebo „mužská arogancia“ z nej urobila spor. Polemický tón feministom často odoberá váhu. Keď sa ľudia hádajú, nikto neuvažuje rozumne. Problém však nastáva, keď sa z vašej ideológie nevyvinie úsilie na nápravu stavu, ale prostriedok na obviňovanie iných. Keď sa socializmus prestane starať o blaho pracujúcich a začne likvidovať živnostníkov. Keď kresťanstvo zabudne na šírenie lásky a zameria sa na prenasledovanie kacírov. Keď sa vlastenci preorientujú zo šírenia národnej osvety na šírenie nenávisti voči iným národom.

Keď sa Platón modlil k bohom, na prvom mieste ďakoval za to, že ho stvorili slobodným (a nie otrokom), a na druhom mieste za to, že je mužom (a nie ženou). Ak sa dnes ešte niekto nevie zmieriť so svojím pohlavím, je to skôr porucha ako prejav inakosti. Spomínaná Fínka navyše nikdy o sebe nepovedala, že je feministkou a pravdepodobne by sa bránila tomu, že som ju takto označil. Dalo sa s ňou rozprávať o všetkom, bola slobodná, sebavedomá, emancipovaná, schopná jasne formulovať svoje postoje a požiadavky. Nepotrebovala na to žiadne „ideologické vierovyznanie“, hoci Beauvoirovej Druhé pohlavie či Wollstonecraftovej Požiadavku ženských práv mala naštudované odpredu dozadu a naopak. Nepotrebovala pri debatách o fyzike a literatúre zdôrazňovať, že Einstein a Tolstoj boli sexistickí, hoci je to fakt. Neurážali ju krásne modelky z plagátov a časopisov. Obdivovala Maxa Plancka bez toho, aby ju zaujímalo, či pomáhal doma žene s umývaním riadu. Nedala sa však zatlačiť do kúta, nedala si vnútiť žiadnu pózu a nedala nikomu najmenšiu príležitosť, aby sa dotkol jej výsostných práv. V mojich očiach je to prototyp hrdej emancipovanej ženy.

Feminizmus je navyše vo svojej podstate buď nedôsledný alebo neúprimný. Feministky totiž nespochybňujú starú patriarchálnu tézu, že „dieťa patrí do rúk predovšetkým matke“, ktorú bezmyšlienkovite uplatňuje súdna prax v rozvodovom konaní. Zamotávajú sa do vlastných slov, keď na jednej strane požadujú od muža, aby prevzal pri výchove dieťaťa rovnaký diel zodpovednosti a na druhej strane tento oprávnený nárok vehementne popierajú, keď pri rozvode žiadajú pre seba privilegované postavenie. Táto ideológia stratila pôvodný šarm a čoraz častejšie pripomína márnomyseľnú doktrinársku prekáračku, pri ktorej občas máte tendenciu súhlasiť, ale celkovo vás unavuje. Feminizmus sa zvrhol z historického hnutia s revolučným pohľadom na svet na sektu obhajujúcu záujmovú skupinu. Prestal hľadať riešenia v odstránení patriarchátu a namiesto toho ich vidí v samotných ženách, hoci povedzme taká barónka Thatcher sa vo funkcii premiérky nesprávala inak ako militantne naladený muž. A keďže s takouto filozofiou feminizmus nevie získať spojencov, stáva sa agresívnym. Je to niečo podobné, ako keby si černosi pomýlili boj za zrušenie otroctva s lynčovaním belochov.

Feministické idey obohatili svet, tak ako ho obohatili myšlienky kresťanstva, liberalizmu, socializmu či environmentalizmu. Je povznášajúce nechať sa nimi inšpirovať. Je zhubné nechať sa nimi pohltiť.

Eduard Chmelár

Eduard Chmelár

Bloger 
  • Počet článkov:  78
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Jediný režim, voči ktorému nemám výhrady, je pitný.Profil kandidáta na prezidenta Zoznam autorových rubrík:  Zbližovanie ľudstvaKultúra mieru a nenásiliaUdržateľná spoločnosťKritika politikyMédiáRúcanie mýtovPro SlovakiaSúkromnéZábavaNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu