reklama

Komu vyhovuje Miloševičova smrť?

Už dávnejšie mám problém stavovsky sa stotožniť s tým, čo si na Slovensku hovorí novinárska obec. Nielen preto, že nie všetko, čo zo slovenských médií vychádza, je žurnalistika, ale aj preto, že naši novinári si prestali klásť dôležité otázky, rezignovali na hľadanie pravdy a pasívne preberajú politický jazyk bez jeho kritickej analýzy. Aj preto je na Slovensku, zdá sa, všetkým všetko jasné: Slobodan Miloševič umrel na infarkt a bodka. Je to hlavný vinník troch juhoslovanských vojen. Bol to balkánsky mäsiar. Tak to predsa vravia v televízii... Možno je to naozaj tak. A možno trochu inak. Neviem. Nemám schopnosti tých politických analytikov, ktorí vedia odpovede ešte skôr, ako si začnú klásť otázky. Mojím cieľom rozhodne nie je obhajovať zosnulého srbského vodcu. Tento článok chce len otvorene hovoriť o okolnostiach, ktoré sa mi zdajú minimálne nevyjasnené, ak nie čudné a zarážajúce...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (114)

Pred troma týždňami, 24. februára, Medzinárodný trestný súd pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odmietol žiadosť Slobodana Miloševiča o liečenie v Rusku. Predsedajúci sudca haagskeho tribunálu Patrick Robinson vyhlásil, že neexistujú presvedčivé lekárske dôvody na to, aby bývalý srbský vodca musel odcestovať do Moskvy. Kardiológovia, ktorí Miloševiča vyšetrili v Haagu, však už vtedy varovali súd, že zdravotné problémy by mohli ohroziť pacientov život. Na druhej strane, ak by sme mali veriť Robinsonovi, potom stav juhoslovanského exprezidenta nebol natoľko vážny, aby sa skončil smrťou. Ako vždy, aj teraz bolo vopred všetko jasné hlavnej žalobkyni Carle del Ponte. Vyjadrila presvedčenie, že Miloševič zámerne užíval nepredpísané lieky, aby zhoršil svoj zdravotný stav. A tu sa už musíme pozastaviť, pretože netreba veľa dôvtipu, aby sme prišli na to, že tento argument je číry nezmysel, ak nie zámerná lož. Pripomeňme si, že v tele Slobodana Miloševiča sa našli stopy po liekoch proti lepre a tuberkulóze (sic!), ktoré majú schopnosť neutralizovať iné lieky - napríklad tie na zlepšenie krvného tlaku. Ale ak je to tak, potom od nás oficiálna správa chce, aby sme uverili rozprávke, že najstráženejší väzeň na svete si môže kedykoľvek vziať nepredpísaný liek. Nikto nevysvetlil, ako by sa k nemu dostal. Majú v haagskom väzení vari lekáreň, z ktorej si mohol Slobo kedykoľvek voľne zobrať liek proti lepre akoby to bol celaskon? Alebo si pre rifampicín odskočil do mesta? Okrem toho, je trochu zvláštne, že ICTY zamietla žiadosť, aby bola pitva tela zosnulého vykonaná v Moskve a predišlo sa tým špekuláciám o príčinách Miloševičovej smrti. Lebo ak to aj nebola politická vražda, treba povedať, že haagsky tribunál svojim čudným správaním robí všetko pre to, aby to tak vyzeralo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A je tu ešte jeden, veľmi vážny dôvod, pre ktorý by sme mali silno pochybovať o samovražde: muž, ktorý deprimuje súd svojou aroganciou a sebaistotou, ktorému doteraz nič nedokázali, ktorý požadoval predvolanie ďalších svedkov a medzi nimi aj bývalého amerického prezidenta Billa Clintona, taký muž vyzerá na všetko možné, len nie na samovraždu. Je zvláštne, že v haagskych väzniciach zomrelo v krátkom čase sedem ľudí, kľúčových pre proces so Slobodanom Miloševičom. Je zvláštne, že smrť juhoslovanského exprezidenta prišla šesť dní po záhadnej samovražde Milana Babiča, ktorý sa udusil v igelitovom vrecúšku. Vážne pochybnosti nad oficiálnou verziou Miloševičovho úmrtia vyslovil v Českej televízii aj niekdajší spravodajca OSN pre bývalú Juhosláviu a dlhodobý kritik intervencie NATO Jiří Dienstbier: Norimberský proces s nacistickými zločincami trval 11 mesiacov. Proces so Slobodanom Miloševičom sa za neporovnateľne lepších technických podmienok naťahoval viac ako štyri roky a za ten čas nebol vynesený jediný rozsudok. Proti juhoslovanskému exprezidentovi bolo vznesených 66 (zdôrazňujem, šesťdesiatšesť) obvinení z vojnových zločinov v Chorvátsku, v Bosne a v Kosove. Ak by bol odsúdený za čo i len jediný z nich, doživotie by ho pravdepodobne neminulo. Napriek tomu mu prokurátori nevedeli dokázať nielen to, že nariadil zverstvá proti civilistom, ale ani to, že o nich vedel. Televízia BBC sa v tejto súvislosti pozastavila nad tým, prečo bol proti Miloševičovi vedený jediný proces za zločiny vo všetkých vojnách, prečo prípady v Chorvátsku, Bosne a Kosove nerozčlenili. Je jasné, že takto by mali oveľa väčšiu šancu byť úspešnejší, veď najmä princíp politickej zodpovednosti by bolo najjednoduchšie dokázať v prípade Kosova, za ktoré bývalý juhoslovanský vodca priamo zodpovedal ako prezident tejto provincie. Aj z uvedených dôvodov by sa mal každý, kto chce poodhaliť pozadie Miloševičovej smrti, riadiť starou rímskou zásadou Cui bono? Cui prodest? Kto mohol mať najväčší osoh z toho, že exprezident zmizne z tohto sveta?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prvom rade si nemožno nevšimnúť, že haagskemu súdu neschopnému usvedčiť Miloševiča hrozilo totálne fiasko. Smrť všetko rieši, lebo vďaka mediálnej podpore mení obvinenie na rozsudok. Okrem toho je tu celý rad ľudí - tak medzi európskymi, balkánskymi ako aj americkými politikmi - ktorým prenesenie viny na jedného jediného muža značne uľahčuje spánok. Juhoslovanský exprezident toho vedel dosť na to, aby si mnoho ľudí želalo jeho umlčanie. Musím povedať, že ja sám nepochybujem o Miloševičovej zodpovednosti za vojnové zločiny, pochybujem však o rozsahu tejto zodpovednosti. Je veľa ľudí, ktorí by radi zabudli na to, ako sa vyvíjal konflikt na Balkáne v deväťdesiatych rokoch. Lenže masy majú krátku pamäť. A tak lož za lžou víťazne tiahne slobodným svetom. Lož stála na počiatku vojny so Srbskom, lož stála na počiatku vojny s Irakom. Ctihodní luhári vládnu svetu a ľuďom to nevadí. A najpodlejšia stratégia luhania k nám prenikla cez mediálne obrazy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pamätáte sa ešte na televízne zábery vychudnutého moslima za ostnatým drôtom? Správy vtedy hovorili o srbských koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Napokon sme sa dozvedeli (už s oveľa skromnejšou publicitou), že žiadne koncentračné tábory neexistovali, že televízny štáb vyrobil propagandistický šot. Žiadni moslimovia neboli za ostnatým plotom, to len kamera stála za drôtmi trafostanice a filmovala ľudí na ceste do mesta (našiel sa aj tuberkulózny moslim, ktorého vydávali za vyhladovanú obeť). Podobný podvod urobila CNN 11. septembra 2001, keď po páde newyorských Dvojičiek celým svetom preleteli televízne zábery jasajúcich Palestínčanov. Až neskôr televízia priznala, že tieto šoty boli nakrútené dva týždne pred teroristickými útokmi a nemajú s nimi nič spoločné. Dodnes nie je objasnený masaker v Račaku (ktorý urýchlil rozhodnutie bombardovať Juhosláviu), pričom stále sa vyšetruje verzia, že UCK zvážala na toto miesto mŕtve telá svojich bojovníkov z celej Bosny na propagandistické účely. A spomeňme si na začiatok bosenskej vojny: na tržnici v moslimskej časti Sarajeva vybuchol mínometný granát, ktorý zabil niekoľko ľudí. Médiá ihneď označili za páchateľov Srbov. Až po vojne sme sa dozvedeli, že granát odpálili sami moslimovia za účelom protisrbskej propagandy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je toho ešte príliš veľa, čo je na pozadí balkánskych vojen nejasné. Šokujúca rýchlosť Nemecka, s akou uznalo odtrhnuté Chorvátsko. Státisíce Srbov vyhnaných z Chorvátska a Bosny za blahosklonného prizerania sa celej Európy. Na tieto obete sa akosi pozabudlo. Dodnes ich má Srbsko na krku, hoci sa Západ už v Daytone zaviazal, že im umožní návrat do ich domovov. Prekrútené dejiny UCK, ktorú americké ministerstvo zahraničných vecí ešte roku 1998 viedlo ako teroristickú organizáciu (jej príslušníci masakrovali srbských policajtov i umiernených Albáncov, čo vyprovokovalo reakciu Belehradu), no už o pár mesiacov z nej urobila bojovníkov za slobodu. Západ prirýchlo zabudol na zločiny vodcu Kosovskej oslobodzovacej armády Hashima Thaciho, keď ho navliekol do obleku, zdokonalil ho v angličtine a urobil z neho politika... Prečo nie aj IRA, ETA alebo Hamas? Na čo slúžil diktát z Rambouillet, keď bolo od začiatku jasné, že žiaden suverénny štát s niečím podobným nemôže súhlasiť, lebo jeho zjavným dôsledkom bolo už vtedy odtrhnutie Kosova? A vôbec, spomenie si ešte niekto na to, že oficiálnym cieľom zásahu NATO a neskôr KFOR bolo "multietnické Kosovo"? Dnes teda multietnické vskutku je: sú tam Američania, Briti, Nemci a dokonca aj niekoľko Srbov...

Chcem povedať, že dôkazy proti Miloševičovi vyzerajú veľmi presvedčivo, ale na subjektívnom prehodnocovaní dejín je čosi patologické. Zvlášť ak v polovici deväťdesiatych rokov Západ oslavoval srbského prezidenta ako mierotvorcu a človeka, "s ktorým sa dá jednať". Nech je už Miloševič akokoľvek vinný, existujú aj ďalší, politickí vinníci, ako to napríklad vysvetľuje Brendan Simms vo svojej knihe Unfinest Hour, zdrvujúcej analýze západnej diplomacie. Západ si dnes umýva ruky, lebo vie, že ľudia majú radi priezračné situácie, pri ktorých si môžu do vinníka hodiť kameňom. Smrť Miloševiča, akokoľvek nenávideného, nás však viny za to, že sme z Kosova urobili balkánsku Palestínu, nijako nezbavuje.

Eduard Chmelár

Eduard Chmelár

Bloger 
  • Počet článkov:  78
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Jediný režim, voči ktorému nemám výhrady, je pitný.Profil kandidáta na prezidenta Zoznam autorových rubrík:  Zbližovanie ľudstvaKultúra mieru a nenásiliaUdržateľná spoločnosťKritika politikyMédiáRúcanie mýtovPro SlovakiaSúkromnéZábavaNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu