Svedectvá o "blahobyte" Slovenského štátu

Autor: Eduard Chmelár | 14.3.2007 o 8:17 | Karma článku: 13,19 | Prečítané:  7041x

Pri nedávnom vyvádzaní neonacistov v uliciach Bratislavy mi nadvihlo obočie konštatovanie hovorcu Prezídia Policajného zboru, že oslavovanie vojnového Slovenského štátu a jeho režimu nespadá pod trestný čin propagácie fašizmu, lebo názor na toto obdobie nemajú jednotní ani historici... Neviem, ktorých historikov mal na mysli, ale ak vylúčime Vnuka, Ďuricu a podobných neoľudáckych ideológov, ubezpečujem ho, že historici majú v tomto ohľade už dávno jasno. To len neustálym popieraním faktov a kalkulovaním so zlou historickou pamäťou más sa tu vytvára priestor pre neustále spochybňovanie dávno odhalenej skutočnosti. Dnes však nechcem nikoho presviedčať. Dnes nechám iba prehovoriť autentickú dobovú tlač. Tá by vari mohla oživiť aj spomienky jednému cirkevnému hodnostárovi, ktorý si vraj „veľmi, veľmi“ váži Jozefa Tisa...

- Dňa 23. marca 1939 podpísaný bol v Berlíne protokol, ktorým Slovensko zaistilo si svoju budúcnosť. Preto máme právo vydýchnuť si a smelo pozrieť do očí budúcnosti, ktorá nás čaká. Osud svojho slovenského štátu spojili sme s osudom Veľkonemeckej ríše. Význam tohto spojenectva nemôže nikto podceňovať. Vieme veľmi dobre, že silné štáty boli by šťastné, keby mohli utvoriť s Nemeckom takú zmluvu ako má náš slovenský štát. (Slovák, 25. 3. 1939)
- Vojtech Tuka o plnení vládneho programu: „Židovská otázka sa vyrieši. Návrh o židovskom zákone je už skoro hotový, v krátkom čase sa uverejní a konečne príde očista. Slovenská zem, slovenský obchod, slovenská továreň musí patriť Slovákom. V cudzine sa rozširujú lži, že týrame židov. Vyhlasujem, že kto chce u nás skromne a usilovne pracovať, môže u nás žiť. Ale ožobračovateľom a vykorisťovateľom bude koniec. Máme šťastie, že sme pod ochranou Adolfa Hitlera a že máme dobrých vodcov. Ale vernosť za vernosť. Celý národ musí veriť vláde a poslúchať ju.“ (Slovák, 18. 4. 1939)
- Veliteľ Hlinkovej gardy vydal nasledujúci rozkaz: Dňa 20. apríla tohto roku dožíva sa tvorca Veľkonemeckej ríše, vodca a ríšsky kancelár Adolf Hitler svojej päťdesiatky. Pri tejto príležitosti v intenciách slovenskej vlády oslávi Hlinkova garda tohto muža, ktorý svojím umom a štátnickou veľkosťou umožnil rozkvet nielen svojmu národu, ale pomohol aj nám Slovákom tým, že vzal náš samostatný Slovenský štát pod svoju ochranu. Nariaďujeme všetkým uniformovaným gardistom, aby sa bezpodmienečne zúčastnili na týchto oslavách. Vládny komisár Belo Kováč vydal nariadenie, aby bývalé Masarykovo námestie bolo premenované na Námestie Adolfa Hitlera. (Slovák, 19. 4. 1939)
- Príhovor Vojtecha Tuku: „Snem SR odhlasoval zákon o účasti židov v hospodárskom a verejnom živote nášho štátu. Na tento zákon čakal celý slovenský národ. Pre Slováka, ktorý chce arizovať, je najzákladnejším problémom, ako začať, ako sa dať do práce, aby mohol arizovať židovský podnik. Preto začíname školenie pre budúcich arizátorov obchodných a živnostenských podnikov, aby Slováci mohli čestne zbohatnúť.“ (Slovák, 5. 3. 1940)
- Z vyhlásenia slovenských športovcov: „Zavrhneme a vykynožíme všetko židovské, čo bude prekážať národnému a kresťanskému vývinu slovenského futbalu!“ (Slovák, 14. 3. 1940)
- Úrady, robte už konečne poriadok so židmi! Je priamo neuveriteľné, s akou drzosťou kladú židia do oblokov svoje rádiové aparáty a púšťajú tak do ulíc najsmelšie cigánstva Paríža a Londýna. A je nepochopiteľné, s akou trpezlivosťou trpí sa rozťahovanie židov v kaviarňach, kde rozširujú poplašné chýry. Ústredňa štátnej bezpečnosti a Policajné riaditeľstvo vydali nariadenie, podľa ktorého židia nemajú vstup do kaviarní Tatra, Astória, Berlín, Dax, Monopol, Patria, Union, Boon, Regina, Alžbetka, Štefánia, Metropol, Savoy, Carlton, Bláha, Reduta. (Slovák, 18. 5. 1940)
- Príhovor Jozefa Tisa: „Statočný boj nemeckého národa vedie heroický Vodca, ktorý celou svojou bytnosťou je spojený so svojím národom v práci a v boji. Führer nie je krvilačný, Führer nie je slávybažný, Führer nie je deštruktívny, lež kladne stvárajúci radostný sociálny život národa svojho i národov Európy. Vojnu z tej duše nenávidí, ale siahne po nej, keď iného východiska už niet... Sprevádzame jeho i najnovší postup nemeckej armády so živým želaním Božského požehnania a čím skoršieho konečného víťazstva!“ (Slovák, 19. 7. 1940)
- Žiaci aj učitelia boli doteraz v pozdravovaní nejednotní. Žiaci si mysleli, že okrem Dobrý deň alebo profesorkám Ruky bozkávam, neexistuje žiadny iný pozdrav. Ministerstvo školstva a národnej osvety preto výnosom zo dňa 8. 6. 1940 nariadilo povinné užívanie pozdravu Na stráž! všetkým učiteľom, profesorom a ostatným zamestnancom. (Slovák, 5. 10. 1940)
- Príhovor Jozefa Tisa: „Za vlády Führera nastal v Ríši blahobyt a spokojnosť. Adolf Hitler sa stal vodcom brániacej sa európskej pospolitosti. Za to, že Slovensko je dnes uchránené boľševického teroru a že už v najbližšej budúcnosti bude žiť v krajšej a šťastnejšej Európe, môžeme ďakovať predovšetkým len Adolfovi Hitlerovi. Pomáhajte mu, veď tým pomôžete len sebe!“ (Slovák, 30. 1. 1943)
- My, Slováci bez židov, bez ich vplyvu, každú udalosť, ešte aj takú, ktorá vo svojom začiatku zdá sa byť katastrofálnou, môžeme postaviť do služieb národa, ak budeme jednotní. Hocičo sa stane, keď nepripustíme chaos a nedáme sa rozbiť, všetko sa obráti v náš prospech. Ak sú okolnosti, ktoré znemožňujú vyvážať, treba židov sústrediť – a to všetkých, bez výnimky! – v pracovných táboroch a treba ich držať pod najprísnejšou kontrolou. Toto žiada celá slovenská verejnosť, žiadajú to nielen gardisti a ľudáci, ale všetci Slováci. Žiada to každý, komu leží na srdci osud národa. (Gardista, 28. 7. 1943)
- Minister vnútra Mach vyhláškou zo dňa 2. augusta zakázal tzv. trampovanie. Tento spôsob života porušuje alebo zhoršuje verejný poriadok, dobré mravy, slušnosť a vzbudzuje verejné pohoršenie. Tiež sa zakazuje ukazovať sa verejne v odeve tak výstrednom, že sa tým porušuje alebo ohrozuje verejný poriadok, dobrý mrav, slušnosť alebo sa vzbudzuje verejné pohoršenie. (Gardista, 7. 8. 1943)
- Ľudáctvo nepozná ohľadov, ľudáctvo nechce kompromisy, ľudáctvo nechce riešiť slovenskú otázku trochársky. Preto dôsledne, tvrdo a bezohľadne treba uskutočňovať zásady ľudáctva, lebo len takto prejdeme späť k základom slovenského štátu. Niet tej sily, ktorá by nás zmiatla a ktorá by postavila medzi nás a medzi našich spojencov, predovšetkým nášho ochrancu Veľkonemeckú ríšu múry, ktoré by nás mali rozdeľovať. (Slovák, 5. 9. 1944)
- Hudobná komora zakazuje s okamžitou platnosťou všetkým členom vyhrávať a spievať české, maďarské a židovské piesne, ako i české, maďarské a židovské tanečné a zábavné skladby. Hudby účinkujúce v kaviarňach môžu hrať iba skladby slovenských, nemeckých, talianskych a chorvátskych skladateľov. Nedodržanie tohto nariadenia potresce Hudobná komora podľa štatútu a previnilci budú zaistení v koncentračných pracovných táboroch. (Slovák, 19. 11. 1944)

Kto z vás, priatelia, by chcel žiť v takomto štáte?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?