Hovorme o korupcii, nielen o Jahnátkovi

Prirovnal by som to k škandálu okolo korupcie v slovenskom futbale. Všetci o tom vedeli, ale (až doteraz) nik o tom nehovoril. Každý človek z biznisu, každý finančník, každý ekonomický analytik a každý novinár vie veľmi dávno to, čo pomenoval minister Jahnátek. Celé roky sa o tom šepkalo a nikto sa nevedel dostať vládnym činiteľom pod kožu. Dnes vieme prečo. Lebo to bolo „ošetrené“, lebo to bolo „evidované“ a lebo to bolo „v úvodzovkách transparentné“. Kedykoľvek v minulosti sa vyskytli podozrenia, vtedajší premiér Dzurinda, vicepremiér Mikloš, minister hospodárstva Rusko alebo minister dopravy Prokopovič ich zamietli pod koberec s cynickou a dnes už takmer legendárnou formulkou: „Ak máte dôkazy, podajte trestné oznámenie.“ Títo ľudia sa nesprávali ako politici, ale ako mafiánski bossovia, ktorí sa vysmievajú do tváre zákona.
Áno, Ľubomír Jahnátek po takýchto slovách nemôže dôveryhodne obhajovať verejný záujem. Ale nemal by sa z neho stať obetný baránok. Hovoril totiž o praktikách, ktoré nezaviedla Ficova vláda, ale ktoré tu fungujú už roky. Keď som sa pred niekoľkými rokmi v dnes už neexistujúcej TV Luna pýtal vtedajšieho podpredsedu parlamentu Bélu Bugára na to isté, o čom hovoril otvorene minister hospodárstva, usilovne zatĺkal, popieral, že by existovala akákoľvek korupcia a dušoval sa, že všetko je úplne transparentné. A teraz mi povedzte, ktorý postoj je väčším dôvodom na moralizovanie. Zvlášť, keď vidím, ako sa do boja proti nečistým praktikám Ficovej vlády zapojili v prvej línii symboly a arcikniežatá skorumpovanej moci uplynulého obdobia.
Na Slovensku sa rozšírili dva mýty o podstate korupcie. Jeden znie, že je to naše národné špecifikum a druhý, že je to ťaživé dedičstvo komunizmu. Oba prístupy sú vyslovene hlúpe, ak vieme, že najväčšie nadnárodné firmy vo svete (spomeňme osobitne tie, ktoré pôsobia aj u nás – Siemens, KIA či Deutsche Telekom) sa v súčasnosti topia v obrovských korupčných škandáloch, lebo vyšlo najavo, že vytvárali osobitné fondy na podplácanie politikov. Naozaj si myslíme, že akurát na Slovensku sa správali anjelsky nevinne? Korupcia v dnešnej svetovej ekonomike je súčasťou obchodnej taktiky globalizovaného sveta, v ktorom rozhoduje kapitál a v ktorom je zisk najvyššou prioritou. V takto usporiadanom systéme sa k nám nedostáva iba tovar a služby, ale aj takpovediac vysoko sofistikované know-how z oblasti korupcie, pričom najčastejšie sa pod pláštikom poradenstva, provízií či marketingových výdavkov neukrýva nič iné ako obyčajné úplatky.
Táto spoločnosť sa nikdy nevysporiada s korupciou, ak pokrytecky zostane iba pri verejnom odsúdení muža, ktorý o takýchto praktikách prvý raz verejne prehovoril, hoci to urobil ako politik samovražedným spôsobom. Preto vidím v tomto spore dve extrémne polohy. Jedna je premiérova, ktorý zľahčuje problém laxným konštatovaním, že jeho minister iba povedal pravdu a neurobil nič zlé. Druhá extrémna poloha je opozičná, ktorá chce celú kauzu utilitárne zredukovať len na kritiku ministra, prípadne celej vlády. Ak má mať celé toto divadlo zmysel, potom je mimoriadne dôležité, aby Jahnátkovo prerieknutie viedlo k náprave tohto stavu alebo aspoň k minimalizácii škôd (aby sme zasa neboli vzhľadom na praktiky vo svete príliš naivní). Aby bola odštartovaná verejná diskusia, na konci ktorej musia byť na základe spoločenského tlaku prijaté konkrétne opatrenia vlády. V opačnom prípade sa z tohto sporu vyvinie iba trápna ideologická prestrelka, ktorej nudnú pointu môže tromfnúť vari len zapojenie pánov Prokopoviča a Vavríka do kampane proti skorumpovanej ficovláde...