Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Fakty, pred ktorými neujde ani zaujatý bloger (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

nuz
za prve sa cituje uvedenim autora a umiestnenim prace :) napriklad : Walden Publishing Ltd (online)) and Editor & Publisher International Yearbook 2002 (Editor & Publisher International Yearbook: The encyclopedia of the newspaper industry, 2002 (82nd edition). alebo : Delattre, E. J. (1984, June). Ethics in the Information Age. Public relations journal, p. 12. a ked citujes, tak normalne uvedies text v uvodzovkach s odkazom. Ako sa cituje, to skutocne pocujes prvy krat ? :) A len pre opakovanie : To co Chmelar oznacil za spravu a nie studiu, to ma zoznam zdrojov a odkazov. Ale v celom texte sa nenachadza jedina veta ani odkaz na studiu, ktorej to ma byt zhrnutie. :) Nuz, ver kto chces ze takejto hrubej chyby sa dopustili autori spravy. Ale ovela pravdepodobnejsie je ze Chmelar si nieco vymyslel.
tyso
<< < ... 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 ... > >>

 

To znie celkom rozumne, ale ešte to nutne neznamená, že tá štúdia naozaj neexistuje.
 

nie

rovnako sa tazko dokazuje ze neexistuje snezny muz :)
Ale dost to naznacuje :)
 

 

No mna nemusis poucovat ako sa cituje, profesialne sa venujem historii v Prahe na akademickej urovni :)). Neverim, ze by vam skutocne stacilo napisat odkial to je. To ja mozem pri dodrziavani citacnych pravidiel napisat cokolvek a tiez mi to budes verit, len ked to bude zniet aspon trosicku vierohodne? Navyse logika veci ukazuje ze pravdepodobne existuje i studia. A to z jedneho prosteho dovodu. Vyskum bol prezentovany 13 marca 2004 na 7th Annual Interdisciplinary Public Relations Research Conference, in South Miami, Fla. (zdroj tuto: http://www.uni.edu/pubrel/kudo...). Z konferencii navyse z pravidla vychadzaju zborniky, alebo prispevky su uverejnovane v odbornych casopisoch. Je zrejme ze sa tak stalo i v tomto pripade. Casopis KUDOS z 20 maja 2004 (zdroj na tej istej stranke ako v predoslom pripade). V takychto casopisoch sa neuverejnuju navyse reporty, ale clanky a studie........ Tak asi tak. Toto Sipos prezentuje ako pracu analytika? Ved zhanat linky po nete dokaze i cvicena opica.
 

nuz

ale pod nazvom ""A Composite Index by Country of Variables Related to the Likelihood of the Existence of 'Cash for News Coverage"
je len tato sprava a ta je jedina citovana.

v sprave sa dalej uvadza :
Commissioned by the Institute for Public Relations (USA),
The International Public Relations Association (UK)
And Sponsored by Hürriyet, a Member of Dogan Media Group (Turkey)

Na stranke Institute for Public Relations je odkaz prave na tuto spravu
http://www.instituteforpr.org/...
a odkaz na spravu
http://www.instituteforpr.org/...
Preco by mali platit spravu a nie studiu ? A preco by nikde ani nepspominali ze to je na zaklade studie ?
Skor je to tak ze sprava z vyskumu je to co naozaj vzniklo.
 

 

No mne to pripada celkom inak. Mne z mnou uvedeneho zdroja skor dokonca vyplyva, ze existuje report z vyskumu a ze dokonca existuje niekolko clankov na tuto temu opierajucich sa daneho vyskumu. Pretoze vsetky uvedene prispevky v mojom linku sa tykaju danej tematike. A prave tam mozu byt jasne zdovodneny vyber kriterii, ktore sprava udava. Je jasne, ze temy sa tyka tebou uvedeny index, ale to je len index, skutocne teoreticke pristupy su skor v tejto praci A Reconceptualization of the Construct of the 'Public' Within a Global Context and From an Interpersonal Theoretical Perspective," a iste nieco bude i tu "Cash for News Coverage and Freedom of Press." (zdroj: http://www.uni.edu/pubrel/kudo...)
 

nuz

to uz je len vymyslanie. Nepoznam obsah knihy "Reconceptualization of the Construct of the 'Public' Within a Global Context and From an Interpersonal Theoretical Perspectiv" ale nie je spomenuta medzi zdrojmi.
ale dovod uvadzaju :
The variables that were used in this index were chosen because of their criterion-related
validity. Stacks and Hocking (1999) note:
Criterion-related validity focuses on the notion that a measure is valid to the
extent that it enables the researcher to predict a score on some other measure or to
predict a particular behavior of interest. The concern is not with what is being
measured but whether the measure predicts relevant behaviors and responses on a
second measure…. The interest is in the criterion itself—the variable the
research wants to predict … than in the relationship between what is being
measured and the criterion. (p. 132)
The eight variables that were selected came from a universe of a great many more
variables that were tested. An initial assumption was made that variables positively
indicating modernity and prosperity and democracy as well as a relatively unfettered free
marketplace economy would correlate positively with ethical behavior (or, conversely,
with a lessened perceived need for corruption) in general and could reasonably be
expected to positively correlate with ethical behavior.


Navrhujem skutocne prelistovat inkriminovanu spravu a az potom dalej diskutovat.
 

a este

http://unjobs.org/authors/dean...

preco teda ziadnu studiu neuvadza vo svojej bibliografii ? a preco sa vsetky odkazy venuju len sprave :), nuz indicii je dost. Dufam ze vo svojej praci postupujes vedeckejsie ako to tu ukazujes.
 

 

O moju pracu sa neboj a nic ti do nej ani nieje, na to su ini ludia. Ved prave ze nevieme o tom nic, a mame k dispozicii - vsetci iba nejaku spravu o njakom vyskume (ak Chmelar ma nejaku publikaciu, ktora tuto spravu ozrejmuje nech ju zverejni) a preto je nezodpovedne tu proste o tom hovorit). Mmyslim si vsak ze k tej sprave patri niekolko clankov ako som to naznacil, ktore z vyskumu vychadzaju a do istej miery tu spravu komentuju. A to je podstatne, o nic ine nejde. Ak je to ale potom tak, tak Sipos citovanim len reportu sa dopustil manipulacie a skreslovania. Ovsem ak je to tak ako tvrdis ty, ze existuje iba sprava a nic viac, tak klame Chmelar. Teraz je na tahu Chmelar aby dokazal existenciu studie k reportu. Podla mna by mal existovat, lebo takto je to standardny postup, ze z vyskumu sa robi v prvom rade studia, pripadne konferencny prispevok, ktory vysledky podrobnejsie komentuje a potom je vydany v tlaci. Ovsem je mozny i nestandardny postup. To je vsetko. Podstata mojho postoja je ta, ze Sipos sa pustil do kritizovania niecoho, o com vlastne nema ani sajn. Proste nevie ako to s tym reportom vlastne je. Chmelar sa dopustil chyb v zbytocne osobnom blogu a mozno aj klamstva, ale to zatial, podla mna, nemozeme povedat, lebo to nevieme na sto percent. Ja sa skor priklanam, ze studia existuje, pretoze navyse na konferencii kde index bol prezentovany boli dalsie dva prispevky tykajuce sa tejto tematiky a to dokonca od autorov reportu a nasledneho indexu krajin. To je proste len logicke uvazovanie. Nic viac, nic menej. Ako je mozne ze si to neuvadza v bibliografii? Jednoducha otazka, nevieme ako sa ta studia vola. Vobec nemusi mat identicky nazov s reportom, ci indexom. Report je totiz k vyskumu, nie k studii! Takze nevieme co mame hladat, v studii alebo konferencnom prispevku vsak odkaz na tento report, pripadne index odkaz byt moze. To je cele. Podstatne je neprijat apriori stanoviska ani Siposa ani Chmelara. Obaja mozu pekne zavadzat.
 

nuz

clanky ktore som nasiel, su len recyklaciou spravy. Nic nove nepriniesli.
Ale tvrdenia, ktore ma chmelar su zjavne zle, na to staci sprava.
V skutocnosti spomina studiu len v tom ze tam je viac krajin a ze slovensko skoncilo horsie ako zda zo spravy. Ale zvysok argumentov je v tom ze nepochopil spravu.
1. o mojom vysvetlení, že sa použilo 105 otázok ako kritérií a že to nesúvisí s ôsmimi faktormi, ktoré sú uvedené v tabuľke
nepravda, pouzilo sa osem faktorov.
2. Šípoš mi ďalej vyčíta, že som „zamlčal“ tie krajiny, ktoré boli vo výskume pred nami. Kto pozná podmienky televíznej diskusie, vie, že jednoducho nie je možné povedať v krátkom čase všetky fakty
Ale Sipos hovori : Môj problém s jeho interpretáciou postavenia Slovenska bol ten, že Chmelár ho pred divákmi umelo zhoršil. Porovnal nás jedine s Albánskom a Bosnou (že sme ešte horší). Pritom Albánsko v štúdii vôbec nevystupovalo, a pri Bosne chýbali hodnoty pre 2 kritériá,
Vysledok nepravda (albansko chmelar priznava, bosne totiz chybaju dva udaje. Ak ich doplnime na uroven slovenska, skonci vyrazne horsie.
3. Horšie je, že Šípoš nepovažuje 23. miesto z 31 hodnotených európskych štátov za najhoršie. Už som povedal, že na základe doplnenia poznatkov z ostatných krajín Európy, ktoré nie sú v tabuľke, dopadneme ešte horšie, takže trvám na tom, že Slovensko má jedno z najskorumpovanejších mediálnych prostredí v Európe.
Len tu sa spomina dopad studie a zrejme ide o nezmysel. Ak doplnime ostatne staty, tak nemozeme skoncit posledny. mozu skoncit vsetky pred nami ale kedze tam pride aj rumunsko, tak sa celkovy obraz prilis nezmeni. Postkomunisticke krajiny zaostavaju za zapadnou europou. Ale najhorsie francuzsko s 3,75 a slovensko s 3,13 ? Obavam sa ze skutocny rozdiel je vacsi ako vyzera.
4. nemôžem si nevšimnúť, že Šípoš najprv vyvracia premiérove slová tvrdením, že „v pluralite“ sme v tabuľke na 20. mieste (a aj tu musím zopakovať: vo vybranej vzorke krajín, nie spomedzi všetkých štátov Európy) a o niečo nižšie opäť obhajuje, že nejde o pluralitu, ale o konkurenciu.
nepravda, chmelar necital ako sa vytvorilo kriterium. Miesto toho aby sa odvolal na spravu, uvadza vlastny vyklad. Hruba chyba.

Ale na zaver hovori skoro pravdu :
Ale očakávať, že tento bloger je schopný priznať chybu, nie je na základe doterajších skúseností s ním (nielen v tejto polemike) reálne. :)
POkial je teda o nom :)
 

 

Tu ide o zasadne odlisne vnimanie textu.
1. v tomto bode ti dam za pravdu, faktory a otazky, sprava hovori jasne.
2. Vypočet krajin v televiznej debate je jasne, ze na zvyraznenie situacie alebo faktov pri rychlom prezentovani sa vzdy uvadzaju exempla ad absurdum. Pre jasnejsie a pochopenie podavanej informacie. Takze toto Siposove tazenie je "hnidopichšske"
3. Pri akomkolvek pocte europskych statov je 23 miesto z 31 hotova katastrofa a je trochu pokrytecke utesovat sa ze to nieje take zle a zatvarat predtym oci. Nie aby sme sa snazili zlepsit situaciu ale sa este aj chlacholame, ze mohlo to byt horsie, tak to je teda paradny pristup.
4. Vlastny vyklad chybou nieje, hovori sa tomu interpretacia primarneho pramena, iste ta moze byt potom skritizovana a v tomto pripade asi aj opravnene. Avsak Siposove miesanie Fica do celej zalezitosti je propaganda, pretoze vo svojom blogu sa i Chmelar od naseho "najuzasnejsieho premiera" distancuje.
 

nuz

logicky postup vyzera inak :)
Na konferencii sa stretavaju spolu nesuviace prispevky, to je skoro pravidlom. Vyclenit celu sekciu na jednu studiu ? jedine ak by za nu hozila nobelova cena.
Skor sa teda prezentovali rozne prace v roznych sekciach. Tomu zodpoveda formulacia ze na tej istej konferencii koprezentoval spravu.
A ze sa nikde studia nespomina ? Ani v clankoch ? ( odkazuju sa len na spravu) ?
Nuz, to je uplne nezvycajne. Rozhodne nie logicke.
A ze by studia zahrnula viac krajin ? v Skutocnosti kazdy moze dopocitat ostatne krajiny, kedze udaje z ktorych vychadzaju su volne dostupne.
A mame teda velmi pravdepodobne stanovisko Siposa, ktore potvrdzuju vsetky dostupne zdroje a stanovisko chmelara, ktore je zmesou chybnych a nedokazatelnych tvrdeni. A co povie logika ? Podla vas neverit nikomu :)
Lenze to nie je o prijati apriori stanoviska, ale o schopnosti jeho posudenia.
 

 

Hovorim o jednom vyskume, nie jednej studii, to je zasadny rozdiel. Vzhlaom na pocet prispevkov v jednej sekcii to potom je mozne. Navyse je tam uvedene ze tam bola jedna studia a predstaveny index a dalsii prispevok k teme bol predneseny inde. Takze na konferencii sa predstavil jeden prispevok k teme a index, nie cela sekcia, navyse nieje tam uvedene kolko prispevkov bolo na tej konferencii a v kolkych sekciach. Jeden prispevok a index az tak na konferenciu vela nieje, nemyslite?
V akych clankoch sa nespomina? Dajte linky ak mate nejake relevantne k tejto teme, ktore sa z odborneho hladiska venuju reportu a ktore su volne pristupne, nech vidime ci sa skutocne odvolavaju len na report. Tu vsak moze byt lahke vysvetlenie, a to ze sa odvolavaju na report lebo ten je lahko pristupny na nete, so studiou to take lahke byt nemusi, zalezi na samotnych autoroch tych clankoch ci danu poblikaciu, kde pripadna studia je, ci ju zohnali. A to je niekedy velmi tazke, ak nie tak sa odvolavaju ba report. Dalsie je ze mame opat len obmedzeny pristup k clankom......., je tu prilis vela ale na to aby sme takto rychlo mohli byt jednoznacni. Ja si pockam do stvrtku, co urobi Chmelar na konferencii, podla toho sa rozhodnem, ako. Nic netreba robit s horucou hlavou.
 

utility

no ak sa vsetci odvolavaju na spravu, tak bud su vsetci slendriani alebo je vysvetlenie ine :)
ale pravda byva jednoduchsiam ak nieco vyzera ako zaba, skace to ako zaba, tak to bude zaba.
napriklad clanok 16 Global Index of Bribery for News Coverage
http://www.transparency.org/la...
a tam sa pise :
The complete study and a detailed description of the methodology is available at www.
instituteforpr.com/international.phtml?article_id=bribery_index
Co vedie k siposovmu odkazu.
Ak teda samotni autori tvrdia ze sprava z vyskumu je kompletna studia, tak svhopnost to nadalej spochybnovat je uz zabavna.
Ide teda len o dalsie chmelarovo klamstvo v priamom prenose. Ale kludne cakajte :)
 

 

Tak to je ina, ja sa presvedcit dam, len chcem mat totalne dokazy. Veta The complete study and a detailed description of the methodology is available at www.
instituteforpr.com/international.phtml?article_id=bribery_index potom jednoznacne Chmelara usvedcuje, ze striela od boku a klame. Ovsem, je tu i ludsky faktor, kedy povedat nieco z hlavy a spomenut si je komplikovanejsie ako vysediet za pocitacom a systematicky zistit. Mozno to bolo toto zlyhanie, samozrejme, je komicke ze sa ho docent takto dopustil a ze ho zubami nechtami obranuje. To je potom ubohe a smutne zaroven.
 

 

Problem je ale s tym ze ta studia sa na tom linku nenachdza. A osobne si myslim ze ak Chmelar pise ze Šípoš linkuje niečo iné ako má k dispozíciií on, tak si to aspoň overil. Hádam by len tak netáral do vetra? Bohužial ale tým že neuvádza žiadne detaily len zopár rozdielov len ťažko si môžeme spraviť predsatavu či ide o nejakú 500 stanovú buchlu alebo nejaký 70 stranový pdf. Takisto to že neuvádza žiadne detaily dáva šancu na tieto snahy jej existenciu spochybniť. Čo už. Asi budeme musieť počkat že sa niekomu uráči zasa kruckberga otravovať s tým, či ten bribery index 2003 je kompletná štúdia alebo nejaký jej výcucc ;-). Už sa teším na to jasanie keď bude ragovať nejakou nejednoznačnou a oboma spôsobmi vyložiteľnou odpoveďou ;-)
 

nachadza

staci poouzit web archiv a je tam. Ale kedze uz v case pisania clanku sa odkazovali na verejne pristupne doklumenty, tak moznost ze by neskor zmizla je mala.
Ale je to jasne, chmelar klamal aby mohol urazit siposa.
najprv ho obvinil z toho ze len cital tlacovu spravu ale ptom klikol a uz neomylne mu oznaml ze ide len o report a nie studiu. V tomto pripade je to vazne eticke pochybenie.
 

 

utility dlho oponoval a argumentoval nez uznal -poctivo- pravdu svojho supera. ty mas v tomto problem a nakoniec to zlahcujes a hras do autu. nemas nahodou inicialky e.ch.?
 
Hodnoť

zaujimave

debata ide o studii z roku 2003, ktora sa odvolava na vysledky z roku 2000 a 2001. A napriklad CPI hovori o datach z roku 97.
To skutocne Chmelar mysli vazne ze to je obrazom dnesneho stavu zurnalistiky ? To je slovenska veda ?
Co mu branilo aspon uvedenu metodologiu aplikovat na rok 2007 ?

A okrem toho vascina premennych sa tyka veci, ktore novinari ovplyvnit nedokazu ako je vzdelavaci system, tradicia a zakony.
a teda slovensko predpadlo v nasledovnych kategoriach :
• (Self-Det.) Longtime tradition of self-determination by citizens
• (Perc. laws) Perception of comprehensive corruption laws with effective enforcement
• (Accountability) Accountability of government to citizens at all levels

mame teda stare data, udaje ktore hovoria skor o vlade ako o novinach a chmelara ktory to interpeertuje ako zlyhanie tlace. ( BTW podla tychto kriterii by slovensko v 60 rokoch prepadlo uplne)
A tu je skutocne otazne ci vobec ide o relevantnu studiu, samotny prepoklad ze v lepsom state je lepsia tlac je bud trivialny alebo z tychto udajov neodvoditelny.
Samotny blog je skor ukazkou ze aj vysoke hodnotenie slovenska v oblasti vzdelavania zurnalistov je znacne nadhodnotene.
 

 

Ide tu o korupciu v médiách a tá sa nezmenšila. Naopak. Takže z vedeckého hľadiska je dosť jedno z ktorého roka je tá štúdia, dá sa z nej vychádzať pri ďaľšom výskume tohto fenoménu. To len pre nás IT-čkárov je všetko čo je staršie viac ako 3 roky irelevantné.
 

<< < ... 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 ... > >>

Najčítanejšie


  1. Martin Greguš: Poslanec Blaha vs ETIKA. Viete aké predmety Ľ. Blaha učil na Akadémii policajného zboru? 6 510
  2. David Toth: Nekompetentná Firma OĽaNO 4 422
  3. Martin Ondráš: Africký mor všade kde sa pozrieš a zodpovedný mlčí 3 238
  4. Peter Gregor: Čierno biela sloboda - Zanzibar. 3 209
  5. Martin Greguš: Matovičov status o obyčajných ľuďoch a dôchodcoch. Je to správna "interpretácia" situácie? 3 041
  6. Karolína Olšavská: Dve sestry alebo Kam môže dospieť zlo zasiate rodičmi 1 660
  7. Simona Kyselicová: Ako som začala predávat' medovníky v zahraničí || Život v Nórsku 1 553
  8. Michal Porubän: Senzácia : O poslanca Ľuboša Blahu prejavil záujem Oxford,Harvard a aj Princeton ! 1 535
  9. Tomáš Vodvářka: Židovský humor XXXIII 1 179
  10. Miroslav Ferkl: Pumpa nie je žiadna žumpa! 1 117

Rebríčky článkov


  1. Peter Biščo: Tata Fico & Pele syn - večerné rozhovory 2.
  2. Peter Biščo: Tata Fico & Pele syn - večerné rozhovory 1.
  3. Martin Krištoff: Problémy dodávok vakcín korigujú akcie farmafiriem
  4. Olívia Lacenová: Kuriérske spoločnosti sa zviezli na silnejúcich online nákupoch
  5. Stanislav Jurčišin: Kapitalistický úžernícky režim v plnom rozkvete. Quo vadis?
  6. Michal Ičo: Tibor Ičo- Stromy
  7. Stanislav Martinčko: Čo všetko hodinku meral Pellegrinimu krajčírsky majster???
  8. Jozo Peric: Chorváti chcú aj napriek pandémii euro. Chorvátsko ho prijme v roku 2023
  9. Vladimír Bohm: Zrušenie Trampových profilov urýchľuje koniec sociálnych sietí
  10. Dušan Seberíni: Nehádžte perly pod svine. Príhovor ministrovi zdravotníctva


Už ste čítali?